Geologický prieskum
Ak chcete pokojne spávať, stretnutiu s geológom sa nevyhnete. Po minuloročných záplavách a zosuvoch pôdy zažívajú geologické posudky renesanciu. Najvýhodnejšie pre vás bude zaobstarať si geologický posudok ešte pred vypracovaním projektovej dokumentácie. Projektant na základe posudku vypracuje najvhodnejší spôsob zakladania stavby a pri výstavbe už nevzniknú žiadne problémy (teda ak sa neobjaví nepredvídaná anomália). Geologický prieskum popisuje pomery zeminy, vlastnosti a hĺbku podzemnej vody a stav hladín zeminy. Na získanie posudku treba vykonať minimálne dve hĺbkové sondy, ktoré popíšu vertikálne usporiadanie geologických vrstiev. Hĺbka sondy by mala byť minimálne dvojnásobkom hĺbky založenia stavby. Pri bežnom type rodinného domu si vystačí geológ s kopanými sondami. Ak však hrozia zosuvy pôdy alebo sa ide do väčších hĺbok (suterén), prípadne uvažujete o (vertikálnom) tepelnom čerpadle, je nutnosťou vŕtaná sonda, čo má, samozrejme, vplyv na cenu geologického posudku. Pred výstavbou je dobré ujasniť si umiestnenie studne. Vertikálne vrty slúžia aj na posúdenie množstva vody. Geologický posudok vylúči aj nevhodné miesta na zakladanie stavby; medzi ne sa radia:
• miesta, kde hrozí zosuv pôdy,
• záplavové miesta alebo miesta ohrozené prívalovou vodou,
• rašeliniská, bahnité pôdy,
• miesta, kde bola nevhodná navážka pôdy,
• poddolované oblasti,
• miesta označené ako archeologické náleziská.
Projekt základov
Návrh základov je súčasťou projektovej dokumentácie a tvorí ho samostatný výkres. Určuje spôsob, hĺbku a materiálové vyhotovenie základov. Popisuje izoláciu základov (hydroizoláciu, tepelnú izoláciu, izoláciu proti radónu a pod.). Na vyhotovenie základov potrebujete aj projekt sietí, ktoré cez ne prechádzajú (napr. kanalizácia, elektroinštalačné rozvody, bleskozvod, vodovod a iné). Plocha základov býva spravidla širšia ako plocha muriva uloženého na základoch. Hĺbka založenia vyplýva z viacerých faktorov – typ zeminy, lokalita, spôsob zaťaženia základu a pod. Je dôležité dodržať navrhnutú hĺbku založenia a jej rovnomernosť. Plytké a nerovnomerné založenie je častým zdrojom porúch (praskliny, posuny).
Základy zakladajte do nemrznúcej hĺbky – v našej lokalite v rozpätí 80 až 130 cm. Hĺbka základu sa meria od terénu po základovú škáru.
Veľký dôraz treba klásť na priestupy sietí cez základy. Pred samotnou betonážou je potrebné vyhotoviť drevené debnenie, a to hlavne v miestach priestupov ležatej kanalizácie. Tú je potrebné uložiť tak, aby pri prípadnej poruche nedošlo k podmáčaniu základov. Priestupy sietí sa musia nachystať presne podľa projektovej dokumentácie. Pred betonážou je potrebné vykonať skúšku tesnosti rozvodov. Tesnosť a nepriepustnosť položeného potrubia sa overuje naplnením vodou (počas 3 hodín). Následne možno pristúpiť k samotnej betonáži základov. Pri betonáži si treba dať pozor na vonkajšiu hranu základu (vzhľadom na zateplenie stavby), aby nevznikali nežiaduce odskoky, a na hornú hranu základu (má byť rovná – vzhľadom na uloženie muriva).
Zabezpečenie základov
Podceňovaným problémom, ktorý sa už neraz razantne prejavil, je odkanalizovanie dažďovej vody z pozemku. Čo sa týka stability základov, dažďová voda predstavuje jedno z najväčších rizík. Existuje viacero spôsobov, ako odviesť dažďovú vodu z pozemku:
- odvedenie dažďovej vody do vsakovacej šachty,
- akumulovanie dažďovej vody v zbernej nádrži,
- odvedenie dažďovej vody do dažďovej kanalizácie (je k dispozícii len vo vybraných lokalitách),
- vyvedenie dažďových zvodov zo strechy na pozemok.
Dažďová voda sa nedá vždy odvádzať vsakovaním, závisí to od nasiakavosti zeminy a od veľkosti pozemku. Keďže momentálne sú trendom skôr menšie pozemky, toto riešenie často nie je možné. Rizikom je aj umiestnenie vsakovacej šachty. Ak je blízko domu, môže dôjsť k podmáčaniu základov a k „sadaniu“ stavby. Akumulovanie dažďovej vody do zbernej nádrže je vhodný spôsob, pokiaľ budete zachytenú vodu využívať na polievanie záhrady a pod. Najmenej problémovým riešením je odvedenie dažďovej vody do obecnej (mestskej, verejnej) dažďovej kanalizácie – tá ale nie je vybudovaná všade a je nutné platiť za odvedené množstvo. Realita je však taká, že veľa staviteľov odvod dažďovej vody z pozemku ignorovalo, hoci to zákon prikazuje. Výsledkom boli podmáčané základy, zosuvy a pod. (samozrejme, bolo to spôsobené aj inými faktormi).
Spodná základová doska – podkladový betón
Podkladový betón spájajúci základové pásy je horizontálnou konštrukciou, zhotovuje sa z betónu a výstuže (kari siete). Betónovú dosku, ktorá spája základové pásy, treba spravidla podsypať štrkom. Plochu medzi základmi vysypte štrkom, štrkopieskom a pod. – možno ho zhutniť, podľa projektovej dokumentácie. Štandardná hrúbka štrkového podsypu je približne 20 cm. Ešte pred betonážou uložte rozvody ležatej kanalizácie, vodovodu a ostatných sietí (podľa projektovej dokumentácie). Dôležité je presne dodržať predpísané sklony ležatých rozvodov a preveriť ich nivelačným prístrojom. Ležaté rozvody zasypte pieskom a štrkom. Až teraz môžete pristúpiť k samotnej betonáži podkladového betónu – betónovej dosky. Hrúbka dosky je individuálna, závisí od samotnej konštrukcie domu (cca 15 až 20 cm).
Pri podkladovom betóne sa najčastejšie používa trieda betónu B20 a pri základových pásoch z prostého betónu trieda B15. Na celú plochu dosky položte kari siete a zalejte ich vrstvou betónu. Naliaty betón zhutnite a hornú vrstvu nakoniec uhlaďte. Štandardne sa takýto betón vždy kropil, ale s rastúcou kvalitou a variabilitou materiálov už stačí kropiť len za extrémneho tepla, a pritom môžete betónovať aj v zime pri teplotách do −5 °C. Do betónu možno pridať takzvané zmäkčovadlá, ktoré urýchľujú jeho tuhnutie, čo je potrebné najmä v zime. Pozor však na kvalitu výslednej betonáže! Povrch by mal byť rovný a hladký, aby ste mohli bez problémov zrealizovať vodorovnú hydroizoláciu. Pokiaľ by povrch nebol dostatočne rovný, hydroizolácia by mohla zle priľnúť a mohla by sa mechanicky poškodiť, čo by viedlo k prenikaniu nežiaducej vlhkosti do objektu.
Hydroizolácia spodnej stavby
Nadmerná vlhkosť konštrukcií je častým problémom nezriedka aj pri novostavbách, a to hlavne v prípadoch, kde bola zle navrhnutá izolácia spodnej stavby. Dobrá stavba je závislá od vybudovania dobrých základov. Iba správne navrhnutá a zrealizovaná spodná stavba bude dlhodobo chrániť objekt pred nepriaznivými účinkami vody. Zárukou nepriepustnosti stavby je dôkladne vybudovaná hydroizolácia, ktorá zabráni trvalému poškodeniu a znehodnoteniu budovy. Izolovanie spodnej stavby proti vode je prvým krokom pri výstavbe kvalitného objektu. Ak sa však izolácia spodnej stavby nepoužila alebo neurobila správne, do stavby preniká voda, takže následne vlhne.
Vlhnutie sa väčšinou prejavuje v spodnej časti stavby, ktorá je v priamom kontakte s terénom alebo blízko terénu (napr. základy, suterény, prízemia, oporné steny). Nasiaknutá voda môže znížiť pevnosť muriva (premŕzaním), tepelný odpor a zvyčajne aj estetickú kvalitu stien (napr. škvrnami na povrchu stien).
dobré rady
ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ PRI ZAKLADANÍ
- na základoch sa nesnažte ušetriť; môže sa to neskôr prejaviť na stabilite stavby,
- so spodnou stavbou začnite čo najrýchlejšie po vyhĺbení základovej škáry,
- základové škáry vykopte pred zimou; začať betónovať na jar je nevhodné (!),
- začistite základovú škáru; mala by byť bez zabahnenia, vody a zásypov,
- prizvite si geológa, aby „prevzal“ základovú škáru; zapíšte si to do stavebného denníka,
- základovú škáru nehutnite,
- použite štrkové lôžko na základe a v zmysle projektovej dokumentácie,
- nezabudnite na drenáž (!), pri výskyte spodnej vody by totiž mohlo dôjsť k zavodneniu základov,
- pri nesúdržných zeminách je nutné použiť debnenie základovej škáry,
- pozor na priestupy sietí cez základy (!)
- nezabudnite na uloženie uzemňovacieho pásu pre bleskozvod.
stavebný slovník
ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ PRI ZAKLADANÍ
ZÁKLADY
Základy prenášajú váhu domu na podložie. Najčastejšie sa pri výstavbe rodinných domov používajú:
- základové pásy (betónové, železobetónové),
- základová doska,
- výnimočne aj pilóty,
- v suteréne s vysokou hladinou spodnej vody tzv. základové vane.
ZÁKLADOVÁ ŠKÁRA
Je to rovina, kde sa konštrukcia základov stýka so zemou. Nemrznúcu hĺbku ovplyvňuje lokalizácia, druh zeminy a obsah vody v zemine. Šírka základu závisí od podložia, ale aj od hornej konštrukcie stavby; navrhuje sa podľa veľkosti a spôsobu zaťaženia pôsobiaceho na základy.
Hydroizolačné systémy
Je z polymérových fólií zvarených do komplexnej membrány, nachádza sa na povrchu stavebnej konštrukcie.
+ Výhody: odolnosť proti veľkým posunom stavebnej konštrukcie počas jej životnosti
– Nevýhody: vysoká cena a vysoká náročnosť na kvalitu realizácie
Tesnenie zabezpečuje vodotesný betón. Dilatačné škáry musia byť opatrené tesniacim profilom z flexibilného polyméru.
+ Výhody: jednokrokový systém zabezpečujúci požadovanú hydroizolačnú vlastnosť v okamihu vytvorenia nosnej konštrukcie
– Nevýhody: vysoká cena a vysoká náročnosť na kvalitu realizácie
Vodotesnosť zabezpečuje z vnútornej strany konštrukcie vodotesná malta aplikovaná v stanovenej hrúbke. Dilatačné škáry musia byť vybavené elastickým vodotesným systémom. Stierka je nenasiakavá a vo veľkom rozsahu prepúšťa vodné pary. Túto technológiu môžete vo viacerých prípadoch použiť aj samostatne, avšak väčšinou predstavuje vhodný doplnok k inej technológii sanácie zavlhnutého muriva. Účinnosť a spoľahlivosť sanačných omietkových systémov býva veľmi vysoká.
+ Výhody: v prípade porúch finančne nenáročná oprava
– Nevýhody: životnosť je závislá od zloženia stierky
Na hydroizoláciu konštrukcií, najmä betónových, ale aj murovaných, sa používajú aj tesniace (tzv. kryštalické) nátery, ktoré môžu byť povrchové alebo hĺbkové. Ide o formáciu vo vode nerozpustných kryštálov s tesniacim účinkom. Kryštály prenikajú do značnej hĺbky betónovej konštrukcie. Účinok závisí viac od prítomnosti vody v konštrukcii a od teploty konštrukcie než od priľnavosti k povrchu. Hydroizolačné nátery spravidla prepúšťajú paru.
+ Výhody: jednoduchá a nenáročná aplikácia
– Nevýhody: účinok sa dostaví so značným oneskorením po aplikácii
Text: Ing. Lea Procházková, stavebnictvo.sk
Foto : isifa/Shutterstock
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur
Zdroj: časopis Urob si sám 3/2016
